Projekt náUčNé BANSKé CHODNíKY BANSKý SKANZEN je zdroj informácií pre všetkých

- pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o rudné baníctvo, banícke a hutnícke dejiny a banské technické pamiatky
- pre ľudí, ktorí chcú spoznávať banícke dejiny a ďalej v tejto oblasti tvoriť
- pre záujemcov, ktorí chcú pobyt na Slovensku tráviť v zaujímavých lokalitách Horehronia
- pre podporu rozvoja územia Horehronia v oblasti cestovného ruch
- pre ochranu a zachovanie životného prostredia a prírodného bohatstva regiónu

Cieľ projektu

Zvýšiť úroveň povedomia o ochrane historického technicko - kultúrneho dedičstva a jeho obnovy, sprístupniť a zachrániť objekty, ktoré sú svedkami histórie, alebo sú objektmi zvláštneho významu z hľadiska jedinečnosti alebo technických unikátov Horehronia. Zvýšiť záujem o poznávací turizmus hlavne v regiónoch po útlme banskej činnosti a tým aj priemyselnej výroby. Naším záujmom je uchovať, zabezpečiť prieskum, ochranu a starostlivosť o staré banské diela, ale aj propagovať a sprístupňovať toto dedičstvo. Sprístupniť zabudnuté a nepoznané atraktivity starých banských diel a železiarských hámrov.

Za týmto účelom vykonáme prieskum, zmapujeme, popíšeme a vydáme náučnú knihu o starých banských dielach, baníckych tradíciách vo vsťahu k náboženstvu, zvykoch, obyčajoch, o histórii baníckej kuchyne a kultúre stravovania baníkov, banícke povery a povesti. Toto všetko vykonáme na území mesta Brezna a jeho okolí, v Lopejskej kotline – od Lopeja, Dolnej Lehoty cez Jasenie, Pohronský Bukovec a Medzibrod. Ďalej Bystrianske podhorie Valaská – Piesok, Horná Lehota, Bystrá, Jarabá. Pokračujeme cez Veporské vrchy - Hronec, Osrblie , Tri Vody, ako aj v Breznianskej kotline Michalová a Pohronská Polhora, ďalej v doline Čierneho Hrona - Čierny Balog dnešný Krám, Sihlá, Dobroč. Na Horehronskom podolí – Beňuš, Bacúch, Polomka, Pohorelská Maša (Coburgove železiarne), Šumiac a Telgárt, Na danom území plánujeme vytvoriť geomontánny park, spolu s poznávacími a náučnými chodníkmi k starým banským dielam. V roku 2014 ako prví náučný banský chodník vybudujeme v okolí mesta Brezno a na Banisku vybudujeme historicko banský skanzen. Druhým projektom bude Hronec – Valaská časť Piesok, baňa Riavka – Bystrá pri príležitosti 450 výročia prvej písomnej zmienky o Bystrej. Tretím chodníkom bude Dolná Lehota – Krpáčovo, Kulichova dolina, v miestach antimonových baní. Postupne vybudujeme náučné banské chodníky v celom Horehronskom podolí. Hlavne obnovíme históriu komplexu Coburgových železiarní a baní v okolí Pohorelskej Maši. Pri výskumných prácach nezabudneme ani na mapovanie a úpravu minerálnych a termálnych prameňov v Horehronskom podolí.

Vo vstupnej bráne do Nízkych Tatier juh za týmto účelom vybudujeme v lokalite Brezno – v Arboréte Banisko historicko  banský skanze. Bude pozostávať z nasledovných častí: vstupného portálu bane, rumpálu na vyťahovanie rudy, mlynského kolesa s drvičkou rudy (stupy), taviacej pece na medenú rudu, kováčne, hámra - banského múzea, správnej budovy s hodinami, banským orlojom a klopačkou, vodného tajchu a drevenej koľajnicovej dráhy na dopravu rudy s drevenými vozíkmi. Skanzen bude rozšírený o expozíciu hámrov Piesok, ktoré vyrábali tyčové železo a koľajnice pre bane.

Na území regiónu plánujeme vytvoriť základné funkcie informačného servisu, propagáciu a prezentáciu zabudnutých banských diel, poradenský a projektový servis. Najlepšia lokalita pre informačný servis je obec Valaská – časť Piesok, v mieste existencie bane Riavka. Tu plánujeme vybudovať aj malé banské múzeum. Na Banisku pri bývalej Štátnej roľníckej škole vybudujeme historicko banský skanzen a náučný banský chodník v okolí mesta Brezno. V Horehornskom múzeu v Brezne plánujeme zriadiť stálu expozíciu baníckej histórie mesta Brezna a Horehronia. Zo študentov stredných škôl v Brezne založíme skupinu bádateľov na bádanie a prieskum lokalít výskytu starých banských diel a hámrov v okolí Brezna.

Výsledkom realizácie projektu bude podanie žiadosti o zapísanie historicko - technických baníckych a železiarskych pamiatok, prírodného dedičstva a kultúrnych tradícií Brezna a Horehronia do zoznamu UNESCO a do zoznamu „Európske kultúrne dedičstvo“ Rady Európskeho parlamentu a tak vyzdvihnúť symbolickú hodnotu a zvyšiť prestíž lokalít Brezna a Horehronského podolia, ktoré zohrávali významnú úlohu v histórii a kultúre Európy.

Medzi historické dedičstvo tohto územia patrí:
47 hlbinných štôlní
12 veľkých pingových polí
5 ryžovisk
3 huty, 5 stúp a 17 hámrov
4 banské vodovody
16 banských, alebo historických vozových ciest.
Z toho sa nachádza: 45 % na území Bystrej a Brezna, 25% na území Medzibrod - Dolná Lehota, 30% na území obcí Beňuš – Telgárt.

Ostatné obce v oblasti sa podieľali na tejto činnosti doplnkovými službami: drevorubači, uhliari, povozníci, údržba banských vodovodov.

Pre účely prezentácie Horehronských ťažobných regiónov boli banské miesta, obce, lokality a závody rozčlenené hlavne historicko - geograficky a podľa sortimentu ťažených surovín do 8 centier:

 1. Bane v katastri mesta Brezno.
 2. Lopejská kotlina - antimónové bane v obciach Medzibrod, Pohronský Bukovec, Ráztoka, Predajná, Jasenie, Dolná Lehota a výroba antimónu v Lopeji – časť Vajsková.
 3. Bystrianske podhorie - bane v obciach Piesok, Bystrá, Horná Lehota, Jarabá, hámor Bystrá a Jarabá.
 4.  Baníctvo Ľubietová, dolovanie zlata, medi a železiareň Ľubietová – samostatný projekt.
 5.  Baníctvo Hronec – Osrblie - Tri Vody, železiareň Hronec, vysoká pec Tri Vody.
 6. Breznianska kotlina - bane v okolí Brezna, hámor vo Vagnári, železiareň v Bujakove, erárny železiarensky komplex v Michalovej a Pohronskej Polhore.
 7. Horehornské Podolie - Beňuš, Bacúch, Polomka, Pohorelá, Pohorelská Maša – Coburgov železiarensky komplex, Šumiac, Telgárt, Kráľova Hoľa.
 8. Údolie Čierneho Hrona – dnešný Krám, Sihlá a Dobroč.